Obranca, ktorý sa súťažne venuje aj futbalu a futsalu, sa dlhé roky radí medzi opory jeho FC BPN, s ktorým si zahral aj na niekoľkých majstrovstvách Slovenska a bol už priam neodmysliteľnou súčasťou reprezentácie Slovenského zväzu malého futbalu, v ktorej často nosil kapitánsku pásku, mimo iného aj na európskych šampionátoch. V drese s dvojkrížom na hrudi ho už ale neuvidíme…

Na fotografii hore: Kvarteto spoluhráčov z FC BPN i reprezentácie Erik Szabo, Ivan Buchel, Silvester Jáger a Dominik Rolinec. V Austrálii sa predstaví len jeden z nich. (Zdroj: archív Erika Szaba)

Reprezentácia SZMF odohrala v roku 2019 11 zápasov. V koľkých zápasoch si sa nepredstavil?

V tomto roku som nastúpil v deviatich zápasoch na turnajoch v Galante, Grazi a Brne a chýbal som len v záverečnom dvojzápase v Budapešti, na ktorý som nebol nominovaný.

Môj príbeh je zaujímavý, vo Zvolene som absolvoval ešte posledný kemp pred ME v 2018 v Kyjeve, no tesne pred šampionátom som sa vážne zranil. V prvej klinike mi povedali, že si už kvôli kolenu viac nezahrám, skúsil som ale ešte športového doktora Ladislava Pavloviča a ten odhadol moju pauzu na rok. Teda presne čas na to, aby som stihol Austráliu. A dostať sa tam bol náš spoločný cieľ a motivácia.

Všetko šlo oveľa rýchlejšie, ako sme predpokladali a už po pol roku som normálne hral veľký futbal, futsal aj malý futbal. Absolvoval som všetky zrazy a kempy, turnaj v Galante som odohral dokonca so sebazaprením. Napriek zlomenine zápästia som ho ale vynechať nechcel, aby som nestratil šancu na Austráliu.

Szabo strieľa gól na ME 2015 v Chorvátsku

Ako vnímaš, že si skončil len medzi náhradníkmi a do Austrálie si nakoniec necestoval? Prekvapilo ťa to? Poznáš dôvod?

Bohužiaľ, dôvod mojej nenominácie absolútne netuším. Úprimne, už po predposlednom zraze v Brne som cítil, že sa do konečného výberu nedostanem. Vnímam to tak, že tréneri sa rozhodli pre iných hráčov, ktorým dôverujú. Pre mňa ako bývalého kapitána reprezentácie to ale znamená, že môj ročný cieľ sa nesplnil. Samozrejme, sklamalo ma to, pretože rok, ktorý som sa na svoj comeback pripravoval, bol kvôli množstvu komplikácií či už s kolenom alebo zápästím, ktoré ma vždy brzdili, mimoriadne náročný.

Tento šampionát by bol pre mňa vyvrcholením malofutbalovej kariéry, počas ktorej som si už čo to odohral. Austrália bola pre mňa obrovskou motiváciou a cieľom, ktorej som venoval maximálne úsilie a bola by krásnou bodkou za reprezentačnou kariérou.

Szabo v reprezentačnom drese s kapitánskou páskou

Takže fanúšikovia ťa už v reprezentačnom drese viac neuvidia?

Nie, môžem povedať, že v Brne to bol pre mňa posledný zraz a posledné odohrané zápasy v reprezentácii. O tom, že končím, som už na sto percent rozhodnutý. Momentálne mám už v živote iné priority ako malý futbal, ten budem hrať iba na klubovej úrovni.

Pozrieš sa po tom všetkom na zápasy svojich už bývalých reprezentačných kolegov?

Zápasy budem poctivo sledovať a samozrejme budem chalanom držať palce, aby uhrali čo najlepší výsledok a doniesli domov vytúženú medailu. Najviac budem „fandiť“ môjmu veľmi dobrému kamarátovi a spoluhráčovi Ivanovi Buchelovi. Verím, že bude tým správnym ťahúňom, ktorý mužstvo vyhocuje a úspech sa dostaví.